Drahí slovenskí pútnici

Podrobnosti

Napísal: br. Karol Miroslav Švarc OFM

Prečítané: 436x

Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, keď sa chystá na svätú púť. […]

Stúpajú a síl im stále pribúda, až na Sione uvidia Boha najvyššieho.

Žalm 84

Drahí slovenskí pútnici,

v mene nás, Menších bratov františkánov, ktorým Cirkev s dôverou zverila správu pútnických miest vo Svätej zemi ako vzácne dedičstvo nášho svätého otca Františka, by sme vás radi pred odchodom na vašu púť srdečne pozdravili. Iste cítite, že sa vydávate na cestu, ktorej cieľ sa líši od ostatných zájazdov. Každá púť síce v sebe obsahuje podobenstvo o putovaní do nebeskej vlasti – zájazd do Svätej zeme je však v tomto zmysle púťou par excellence. Otázka znie, prečo sme tak silne pohýnaní opustiť rodnú domovinu a navštíviť krajinu, v ktorej Boh našiel zaľúbenie a ktorú svojím vykupiteľským dielom posvätil aj náš Spasiteľ Ježiš Kristus?

V židovskom Chumaši čítame, že Abrahám – otec viery, bol nazvaný Ivri, t.j. Hebrej, od slova ‘ēver, čo znamená „druhá strana“. Do Kanaánu totiž prišiel spoza druhej strany Eufratu, čo možno v hlbšom duchovnom zmysle interpretovať ako prechod cez rieku, opustiac zvrhlé pokolenie, aby mohol začať slúžiť jedinému pravému Bohu. Len priamo v Erec Jisrael, t.j. v krajine Izrael, bol Abrahám hodný Božieho zjavenia. Až tam mu Boh odhalil nesmiernu hodnotu tejto krajiny, ktorú nemal šancu odhaliť ľudským úsilím.

Rabi Chaim Ben Attar poznamenáva, že mimo Svätej zeme Abrahám mohol len počuť Boží hlas, ale až keď do nej vstúpil, sa mu Boh plne zjavil (porov. Gn 12,7). Slovenský pútnik preto môže chápať slová žalmistu: „Čuj, dcéra, a pozoruj“ (Ž 45,1) nasledovne: „Veriaca duša, počúvaj na Slovensku, a zhliadni až vo Svätej zemi.“ Dalo by sa povedať, že Božie zjavenie je človeku v plnosti udeľované iba na týchto svätozemských miestach; všade inde videnia Najvyššieho – nech je pochválené jeho sväté meno – ostávajú fragmentárne. Nie nadarmo tak nazval pápež Pavol VI. Svätú zem „piatym evanjeliom“. Vo Svätej zemi často opakované latinské slovíčko hic, čo v preklade znamená „tu, na tomto mieste“, napovedá, že sa k vám bude dobrotivý Pán na týchto svätých miestach prihovárať a zjavovať celkom osobitným spôsobom.

Akáto láska pohýnala Božieho Syna narodiť sa práve v tejto zemi! Áno, milovať Ježiša znamená milovať krajinu, ktorú si on vybral za svoj príbytok. Túžba po vtelenom a ukrižovanom Kristovi pohla aj sv. Františka, aby navštívil tieto končiny a mohol tak cez nepretržitú prítomnosť františkánskeho bratstva sprostredkovať prichádzajúcim pútnikom milosť obnovovať sa priamo pri prameňoch viery, odkiaľ sa radostná zvesť o spáse šíri až po samý kraj sveta.

„Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný? Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili“ (Mk 16,6). Preto aj vy hľadajte a nájdite, choďte a pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, keď nám zoslal svoje Slovo, ktoré sa stalo telom, prebývalo medzi nami a položilo svoj život ako výkupné za mnohých. Nech aj vás posilňuje túžba po stretnutí sa so Vzkrieseným Pánom, po obnove svojho krstného zasvätenia a získaní osobitných milostí, predovšetkým plnomocných odpustkov.

Ale dajte si pozor, pretože podmienky púte budú neraz náročné – stretnete sa s únavou, nepohodlím či inými nepríjemnosťami. Budete svedkami nepochopiteľných miestnych zvyklostí, na ktoré nie sme navyknutí, a ktoré vás môžu prípadne šokovať. Pri prekonávaní prekážok preto neochabujte, ale spolu s Pannou Máriou, Matkou Božieho Syna, ktorá sa po anjelskom zvestovaní s radosťou ponáhľala do hornatého jeruzalemského kraja, nech vás pri navštevovaní svätých miest ženie túžba čerpať z prameňov spásy.

V Bazilike Božieho hrobu, kde náš Pán svojím trpkým umučením a slávnym zmŕtvychvstaním zlomil moc diabla, rozlámal putá hriechu, vzal na seba naše slabosti, uzdravil naše nemoci, premohol smrť a daroval nám nový život, sa prihovárajte za obrátenie ľudstva a spásu sveta. Taktiež sa nezabudnite modliť za pokoj, aby podľa výzvy nášho Pána Ježiša Krista Jeruzalem spoznal čas svojho navštívenia a to, čo mu prináša pokoj. Mesto Jeruzalem je na jednej strane obrazom ľudského pokolenia zmietaného v hriechu a rozdelení, ale zároveň aj viditeľným a účinným znakom definitívneho víťazstva Božej moci v prospech človeka. Modlite sa, aby sa splnili slová Písma: „Toto hovorí Pán zástupov: Vrátim sa na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema. Vtedy sa Jeruzalem bude volať Verné mesto a vrch Pána zástupov Svätý vrch. [...] Pôjdu teda veľké kmene a mocné národy hľadať Pána zástupov do Jeruzalema a udobriť Pánovu tvár“ (Zach 8,3.22).

Príďte teda do Svätej zeme a potom sa aj šťastne navráťte domov ako praví učeníci Ježiša Krista obnovení prijatými milosťami. Ako jeho horliví apoštoli zvestujte svojim blížnym, aké veľké veci urobil s vami Boh. Zoberte si za príklad betlehemských pastierov, ktorí po návrate oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli (porov. Lk 2,20). Čo tu budete počuť, čo tu budete na vlastné oči vidieť a čoho sa tu vaše ruky budú dotýkať, to zvestujte: Slovo života (porov. 1 Jn 1,1), aby ste vierou mali život v jeho mene (porov. Jn 20,31).

S prianím šťastnej cesty toto všetko a oveľa viac vám zo srdca želajú a v modlitbe vyprosujú,

svätozemskí bratia františkáni