Bazilika Zvestovania Panny Márie

Podrobnosti

Napísal: br. Slavko

Prečítané: 519x

Evanjeliové svedectvo 

         Miesto s názvom Nazaret sa nespomína v Starom Zákone a ani starobylí spisovatelia sa o ňom nezmieňujú. S týmto mestom, skôr povedané s malou dedinkou, sa stretávame na počiatku Nového Zákona. Sv. Lukáš v úvode svojho evanjelia ( Lk 1,26-38) opisujúc scénu zvestovania narodenia Božieho Syna panne Márii, umiestňuje túto dôležitú scénu práve do Nazareta.

"V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas, milosti plná, Pán s tebou." Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca." Mária povedala anjelovi: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné." Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel." (Lk 1, 26-38)

          Centrálne postavenie v meste Nazaret má Bazilika Zvestovania, v ktorej sa nachádza jaskynka, kde podľa prastarej tradície žila Panna Mária. Mária bola zasnúbená s Jozefom, ale ešte nebývali spolu ako manželia, pretože v tých časoch sa obrad manželstva skladal z dvoch častí. Prvú časť tvorilo obdobie zasnúbenia, v ktorom snúbenec mal počas roku postaviť pre svoju rodinu vlastný dom. Až po tejto etape prichádzala druhá časť, keď muž privádzal svoju manželku do svojho domu a tým sa začínal spoločný manželský život. Práve medzi týmito dvoma etapami sa Mária dozvedela o Božom pláne s ňou, že sa má stať matkou Božieho Syna. Táto správa rozrušila trpezlivého Jozefa, ale vyjavenie Božieho tajomstva vo sne aj v ňom ničí všetky prekážky, ktoré sú v ľudskom vnútri. (Mt 1, 18-24)

         Nazaret je miestom, v ktorom sa Slovo stalo Telom, ale narodenie Mesiáša sa uskutočnilo v Betleheme v súlade s predpoveďami Písma. Po opise skutočností spojených s Ježišovým narodenín obidve evanjeliá detstva (Matúšovo a Lukášovo), hoci podávajú rôzne pohľady, sa zhodujú v tom že Svätá rodina prišla do Nazaretu a tu strávil Ježiš roky svojej mladosti (Mt 2, 19-23; Lk 2, 39-40). Evanjelista Lukáš vo svojom evanjeliu ešte pridáva spomienku na stratenie a nájdenie dvanásťročného Ježiša v Jeruzalemskom chráme, kde sa vydal spolu so svojimi rodičmi z Nazareta. Ježiš tu vydáva svedectvo nielen svojim rodičom ale hlavne čitateľom evanjelia o tom, že patrí Otcovi. Nakoniec aj sám evanjelista svedčí o tom, že bol poslušný i svojim rodičom, ktorí aj napriek Božiemu Zjaveniu mnohé veci nechápali a potrebovali čas, aby aj oni dozreli ( Lk 2, 49-52). Nazaret sa stáva mestom, kde nielen Ježiš dospieva ako človek, ale aj miestom dospievania jeho rodičov v spoznávaní Božieho plánu s ním.

          V čase verejného účinkovania Ježiš taktiež neobchádzal Nazaret, ako spomínajú tri synoptické evanjeliá. Práve tu nenachádza uznanie od svojich rodákov. Evanjeliá napriek všetkému ukazujú hlboký a blízky vzťah Ježiša k miestu, kde bol vychovaný a prežil mnoho rokov. Tu bol známy ako syn tesára, všetci poznali i jeho Matku i ďalšiu rodinu v tejto dedinke.

Historický exkurz

         Miesta posvätené Ježišovou prítomnosťou, boli od svojho začiatku chránené prvými kresťanmi, ktorí zo začiatku pochádzali zo židovstva a dobre poznali topografiu svojho kraja. Táto tradícia a spomienky prvých kresťanov zotrvali a uchovávali sa až do ediktu Konštantína Veľkého, ktorým sa povolila sloboda kresťanského náboženstva v Rímskej ríši. Po získaní slobody kresťania na všetkých svätých miestach budovali prvé kostoly. Práve byzantské obdobie sa ukázalo veľmi dôležitým bodom pre zaznamenanie umiestnenia posvätného miesta, vďaka posvätnej stavbe, ktorá sa tu nachádzala. V roku 614 však tieto budovy boli celkom zničené počas nájazdov Peržanov. Po víťazstve nad Peržanmi niektoré z nich boli znova vybudované, mnohé však zostali ako zrúcaniny až do obdobia arabskej nadvlády. Neskôr na týchto byzantských zrúcaninách stavali svoje kostoly križiaci. Ich ťažké románske budovy sa dosť dlho dokázali vzpierať ničiacemu vplyvu času, a sú ďalšími svedkami, kde sa nachádzali sväté miesta. Neskôr tieto miesta boli postupne kupované františkánmi - strážcami Svätej Zeme, ktorí na týchto miestach postupne a v príhodnom čase stavali nové svätyne. Mnohé z nich boli postavené až v XX. storočí.

         Podľa stôp, ktoré sa našli pri archeologických vykopávkach, prvými ctiteľmi tohto miesta boli židokresťania. V jaskyni Zvestovania zo začiatku existovala kresťanská synagóga a v V. storočí tu bola postavená Byzantská bazilika. V tom čase už bol Nazaret mestom, kde sídlil biskup avšak v roku 614 bolo mesto zničené Peržanmi. Po víťazstve cisára Heraklia nad Peržanmi v roku 639, boli opäť vybudované dva kostoly (na mieste Zvestovania a na mieste kde vyrastal Ježiš). Takáto situácia trvala do začiatku arabskej nadvlády a križiaci ktorý tu prišli našli už len zrúcaniny byzantskej baziliky. Na ich mieste neskôr postavili nový chrám.

         V deň porážky križiakov pod Hattin bol dobitý aj Nazaret. Aj napriek tomu vďaka rôznym dohodám pútnici mohli navštíviť baziliku Zvestovania a jaskynku, hoci to bolo veľmi nebezpečné a mnohých pútnikov to stálo i život. V roku 1263 na rozkaz sultána Bejbarsa Bazilika Zvestovania bola zničená.

         V roku 1620 františkáni odkúpili zrúcaniny baziliky Zvestovania a tak začal návrat kresťanov do mesta. V roku 1730 boli ukončené práce na novom kostole nad jaskynkou Zvestovania a tento františkánsky kostol tu stál až do roku 1955, kedy bol rozobratý a nahradený novou bazilikou podľa projektu architekta G. Muzio. Bazilika bola posvätená 25. marca 1969 roku kardinálom Gabrielom Garonne.

Bazilika

          Najdôležitejším miestom kultu v Nazarete bola vždy jaskynka Zvestovania, ktorá tvorila časť domu kde bývala Mária. V jaskynke sa uskutočnilo mnoho rôznych zmien aby bola prispôsobená potrebám liturgie a kultu, ale napriek všetkým týmto zmenám si zachovala svoj prvotný vzhľad. Jaskynka bola ako najvýznamnejší element sakrálneho komplexu počas storočí obklopená rôznymi svätyňami, ktoré sa nad ňou budovali a ktoré sa taktiež rozpadali alebo boli zničené. Počas týchto všetkých premien jaskynka zaujímala najvýznamnejšie miesto a tvorila centrum kultu.

           Súčasná bazilika sa skladá z dvoch častí: dolnej baziliky - s jaskynkou Zvestovania a hornej baziliky. Dolná bazilika je vyznaním pokory, tichosti a poslušnosti Márie, vyjadruje jej zjednotenie sa s Bohom i slúži kontemplácii tajomstva Vtelenia. Horná je vyjadrením vyvýšenia a úcty Bohorodičky. Kupola symbolizuje tvar obráteného kvetu ľalie a má výšku 40 metrov. Hlavný vchod do baziliky sa nachádza v západnej časti. Na hlavnej fasáde sa nachádza socha Krista - Spasiteľa, a nižšie na kameňoch scéna zobrazujúca Zvestovanie Pána. Nižšie je možné vidieť obrazy štyroch Evanjelistov a na vstupných dverách do baziliky sa nachádzajú niektoré obrazy z dejín spásy. Na južnej strane môžeme nájsť vyobrazenie Márie a na stene napísanú modlitbu "Zdravas Kráľovná". Bazilika je obklopená chodbou dekorovanú vyobrazeniami Panny Márie z rôznych častí sveta, ktoré svedčia o láske mnohých národov k Božej Matke, ktorí sa k nej neustále obracajú ako k svojej Matke a ktorá nám u svojho Syna vyprosuje mnohé milosti.

Dolná bazilika - Jaskynka

        Hlavnou zásadou, ktorá viedla ruku architekta pri plánovaní a realizácii reštauračných prác pri obnove kultu v jaskynke Zvestovania Pána v Nazarete bol tradícia. Autor sa snažil integrovať do prostredia, ktoré slúžilo k liturgii, teda k bohoslužbe v priebehu storočí v tomto posvätnom mieste čo možno najväčší počet prvkov. Rovnako ako truhla chráni poklad, tak pre ochranu týchto pokladov, bola vybudovaná dolná bazilika.

         Bazilika bola postavená podľa návrhu architekta Giovanniho Muzio, pochádzajúceho z Milána a jej posvätenie sa uskutočnilo v roku 1969. Samotné práce na bazilike prebiehali pod dohľadom pátra Benedikta Antonucciho OFM. Konštrukčne je budova baziliky naštepená na múry z križiackeho obdobia a jej výzdoba bola zverená umelcom rôznych národností.

        Uprostred dolnej baziliky, vľavo v novom polygonálnom zábradlí v otvorenej časti podlahy, môžeme vidieť jednu z prvých jednoduchých krstiteľníc žido - kresťanskej komunity; táto krstiteľnica a "domáci kostol" mohli okolo seba zhromažďovať "príbuzných Pána". Podlaha, ležiaca pod našimi nohami, patrí prvému "kostolu synagóge". Podlaha je zdobená mozaikami a môžeme si všimnúť zobrazenie "víťazného kríža" (IV. st.) .

Schodisko pozostávajúce siedmich schodíkov nás privádza k jaskyniam, z ktorých je jedna menšia a vyzerá ako malá svätyňa. Na jej stenách je namaľovaná kvetinová záhrada a grécky nápis veľkými červenými písmenami, ktorý môžeme preložiť ako: "Pane, Kriste, pomôž svojej služobnice Valérii ...a za bolesti daj palmu ... Amen." Na stenách tejto malej svätyne sú zachované jednoduché prejavy viery mnohých pútnikov v Nazarete, ktorí sem v tých dobách prichádzali: "Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, pomôž Geniu a Elpisiu ... Achillesovi, Elpidiu, Paulovi, Antoniu ... služobníci Ježiša." Na jednom z pilierov prvého kostola – synagógy domácej cirkvi, ktorý sa teraz nachádza v múzeu, je napísaný v gréčtine anjelský pozdrav: "Zdravas Mária".

         Po pravici sa nachádza apsida starého byzantského kostola, v ktorej sa v súčasnosti zhromažďujú kňazi na slávenie svätej omše. Tabuľa nového oltára v centre, je umiestnená nad podstavcom starých základov, ktoré boli kedysi súčasťou kolonády baziliky (V. stor.) Na druhej strane, pozdĺž celej baziliky sa nachádzajú dobre zachované steny križiackeho kostola (XII. stor.) Určite k tomuto kostolu patrilo aj množstvo žulových stĺpov, ktoré sa zachovali a nachádzajú sa na rôznych miestach vo vnútri aj mimo baziliky. Štyri z týchto stĺpov boli použité ako oporné stĺpy vo františkánskom kostole (1730) na oporu takzvanej "kaplnky Anjela," a stále sa ešte nachádzajú na svojom pôvodnom mieste. "Kaplnka Anjela", bola obdĺžniková miestnosť, ktorá slúžila ako predsieň pred jaskynkou Zvestovania Pána a obyčajne si ľudia mysleli, že kaplnka bola postavená na mieste tehlového domu Panny Márie.

         Čo zostalo dnes z domu Panny Márie? Bohužiaľ, dnes už iba niektoré pozostatky skál ešte stále nesú známky a znaky pôvodného plánu izieb, ktoré boli svedkami tu uskutočneného evanjeliového tajomstva. Súčasná jaskynka Zvestovania Pána prešla mnohými premenami a po stáročia bola centrom kresťanskej zbožnosti i napriek rôznorodosti mentalít a zvykov týchto období. Ani ona nebola ušetrená od občasných zásahov niektorých odporcov kresťanskej viery a takisto určité zmeny sa uskutočňovali, aby sa jaskynka lepšie prispôsobila liturgickým zmenám a potrebám. Tieto všetky zmeny sa nám odkryjú pri hlbšom archeologickom a historickom štúdiu.

Horná bazilika

         Už dlhší čas sa františkáni z Kustódie Svätej zeme pokúšali postaviť kostol, ktorý by bol naozaj hodný veľkého tajomstva, ktoré si mnohí kresťania pripomínajú a slávia v Nazarete. Pre rôzne príčiny musel byť tento nápad znova a znova odložený. Až konečne v roku 1951 mohli predložiť predbežný návrh budovy novej baziliky, ktorého autorom bol známy architekt Antonio Barluzzi (architekt vďaka ktorému bolo vo Svätej zemi postavených mnoho kostolov) a poverili profesora Giovanni Muzio, aby pripravil nové plány baziliky. Jedným z hlavných cieľov, bolo začleniť do baziliky jaskyňu Zvestovania Panny Márie a zachovanie pôvodných zvyškov starých kresťanských kostolov, ktoré boli objavené na miestach súčasnej baziliky. Tieto zachovalé časti starých kostolov mali byť pre všetkých kresťanov pripomienkou a viditeľným dôkazom tisíc ročného uctievania a oddanosti tajomstvu Kristovho vtelenia v Nazarete.

         Architektov plán spočíval v spojení dvoch kostolov v jeden, tak aby boli vzájomne prepojené: dolného alebo krypty, na úrovni bývalých starobylých kostolov a horného kostola. Dolná bazilika mala zastrešiť jaskyňu Zvestovania Pána a pozostatky byzantského a križiackeho kostola, ktoré sú svedectvom neprerušovaného kultu a autenticity tradície. Horná bazilika je v súčasnosti latinským farským kostolom a miestom zhromaždenia veriacich katolíkov v Nazarete a i pokračovaním starobylej tradície. Centrom celej baziliky je jaskyňa Zvestovania Pána, ktorá je naprieč hornou bazilikou akoby chránená kupolou v podobe ľalie.

Veľmi bohatá je výzdoba horného kostola. Charakteristické sú dve postavy Krista a Petra, stojacich vedľa seba. Oproti ním sú predstavené rôzne postavy v Cirkvi a nad obrazom je umiestnený v latinčine nadpis: "Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev". Na stenách sa nachádzajú obrazy Matky Božej z rôznych častí sveta.

© Custodia Terræ Sanctæ